Melodické improvizácie

Už ste niekedy počuli Beethowenov For Elise v inom žánri, ako klasickom? Viete si to predstaviť ako punkovo-džezovo skladbu? A čo tak rock prevedený do folklórneho štýlu , pretiahnutý a premočený ako huba plná melodických ozdôb, diftongov a cifier? Korenistú zmes plnú rozmanitých melódií môžete ochutnať dnes už prakticky v každom väčšom meste. Daný pojem sa nazýva jam.
 
zpěvák.jpg

Nie je lekvár ako lekvár.
A ani jam niekedy nenanášame na chlieb. V muzikantskom slangu ide skôr o spôsob tvorby novej melódie, síce prerobenej a nie úplne originálnej, no o to zaujímavejšej. Preto jam – môžete doň pridať rôzne ovocie: maliny, jahody, čerešne či višne, čučoriedky aj marhule. Je to na vás. Na chvíľu vytvoríte pocit a atmosféru hudobnej diverzity. A čo potom? Cítite sa ako Stvoriteľ? To je isté! Ale, ako takýto stav dosiahnuť? Ako to vôbec vytvoriť, aby sa to dalo zhltnúť, vypočuť, stráviť? Ktoré melódie pasujú k čomu?
 
Suroviny na recept.
Ak ste hudobník, okolie vám tvrdí , že hudba, to je malina, nenechajte sa takýmto názorom vyviesť z rovnováhy. Pre vlastnú tvorbu, do ktorej vkladáte aj kúsok seba potrebujete aj niečo viac ako hodiny nástroja na ZUŠ. Potrebujete tomu venovať svoj čas. A to v hojnom množstve. Usilovne cvičte a spoznávajte svoj hudobný nástroj, každú jeho farbu a tón, aby bol čo najčistejší. Len takto uvaríte ten správny jam. Totálnou improvizáciou.

hudebník.jpg
 
Nechajte sa viesť.
A počúvajte veľa hudobných žánrov a veľa piesní. No to nestačí. Premýšľajte nad tým, čo počúvate a snažte sa improvizovať už počas počúvania. Čo by s čím ladilo, ako vytvoriť prechody. Začiatky sú ťažké, no skúste sa sústrediť na prechody medzi piesňami. Najprv v jednej melódii – akordoch, potom spravte zdvih- naznačenie , že jedna pieseň sa končí druhá začína a roztočte to. Po prípade, na záver sa vráťte do pôvodnej piesne, ktorú ukončíte veľmi neurčito. Striedajte rytmy, striedajte akordy. Dodajte do toho vlastný ráz a nebojte sa zmien. Koniec koncov, ste to vy, ktorý tvoríte.
 

Čiernobiely film neznamená vždy nuda

Mnoho z nás, ľudí modernej doby, priťahuje zábava v audiovizuálnej forme ktorej vládne film. Keď sa však povie čierno biely film, väčšina ľudí si predstaví klasický, “nudný” film bez efektov a akčnej zápletky na ktoré sme zvyknutý pri dnešných hollywoodskych trhákoch. Ak vás však fascinuje čierno biely vizuál na filmovom plátne a chcete si užiť temné prostredie spojené s drsným príbehom plným gangstrov a prestreliek, určite si vyhľadajte termín Film Noir. Ten poskytuje naozaj všetko okrem nudy.  

film

Ak ste pri sledovaní filmu Sin City premýšľali čo vlastne robí tento film tak originálny, skúsim vám to v článku trochu priblížiť. Termín Film Noir, sa dá preložiť ako čierny film práve pre jeho čierno bielu vizuálnosť a temný nádych. Prvý krát tento termín použil filmový kritik Nino Frank v roku 1946 ktorý neskôr definoval samotný žáner filmu. Čo nám teda tento žáner ako divákom ponúka?

  • Hlavným znakom filmu je kriminálna zápletka kde nás dej stiahne do mafiánskeho podsvetia či do gangsterskej skupiny plnej zločincov. Nechýba ani procedúra vyšetrovania zločinu či ľahká romantická zápletka.
  • Hrdina filmu je takzvaný antihrdina, často detektívny odpadlík, podvodník alebo jednoducho gangster ktorému záleží hlavne na sebe a na svojich zámeroch.
  • Nachádza sa tu aj silná ženská postava pre ktorú je charakteristický termín femme fatale – ten znamená príťažlivú a zvodnú ženu ktorá si často svojim šarmom podmaní hlavného hrdinu.
  • Celé to dopĺňa charakteristická temná atmosféra vytvorená kontrastným svietením a často nočnými zábermi doplnenými nepriaznivým počasím.

 
klapka

Ak hľadáte náhradu už miliónkrát videného Jamesa Bonda a priťahuje vás temná až depresívna atmosféra s dejom bez šťastného konca, určite vás tento mini žáner zaujme. Medzi najpopulárnejšie filmy žánru patrí Občan Kane (Orson Welles), Tretí muž (Carol Reed) alebo Hlboký spánok (Howard Hawks).